Armádne nože

Armádny typ nožov sa v minulosti vyvíjal tak ako aj celý zbrojárenský priemysel. Nože ako také patrili medzi vôbec prvé nástroje, ktoré ľudia začali používať.

Okrem rezania a rozbíjania pevných vecí ich používali napríklad na lov a krájanie koristi. Keďže sa s ostrou čepelou dali zabíjať zvieratá, stali sa nože aj

nástrojom na zabíjanie. Nože sa v boji delili na vrhacie, ale predovšetkým sa využívali na boj zblízka. Dodnes sa armádne nože využívajú vo veľkom a patria k základnej výbave každého vojaka v službách svojej krajiny. Kedysi patrili medzi primárne zbrane, tentokrát už patria medzi sekundárny typ zbrane, pre prípad, že by strelná zbraň zlyhala. Prípadne nôž nastupuje do boja v situácii, ak dôjdu náboje. Armádny nôž sa na boj taktiež používa vtedy, keď sa vojak nachádza na nepriateľskom území a nechce vzbudiť podozrenie, prípadne upútať pozornosť početnejších nepriateľských jednotiek. Neželaná presila by mohla znamenať katastrofu.

Armádne nože a ich historický vývoj

Tak ako aj ostatné bodné a sečné zbrane, i nože sa postupne vyvíjajú. Historicky prvé nože boli spracované z mede. Následne sa vyrábali v bronzovej podobe, aby ich neskôr nahradila oceľ. V súčasnosti sa vyrábajú z množstva iných materiálov, napríklad aj titanu.

Využitie

Armádne nože začali vojenské útvary používať s nástupom prvej svetovej vojny v rozmedzí rokov 1914-1918. Počas zúriacej vojny na europskom kontinente dostali označenie „pozičné nože“. Od jej konca sa armádne nože stali trvalou súčasťou každej armády. Postupom času sa začali prispôsobovať presne podľa taktických a bojových potrieb vojakov. V súčasnosti boj z blízka ako taký stratil na význame, to však neznamená, že využitie armádnych nožov nie je dostatočné. Vďaka svojej ostrosti a pevnosti dokážu prerezať vláknitý materiál, prípadne ak je čepel zúbkovitá, môže sa použiť aj na drevo či plech. Využitie týchto nožov sa v tejto dobe odporúča najmä v prírode a v podmienkách ťažkých na prežitie. V civile môžete stretnúť človeka, ktorý používa armádny nôž na sebaobranu, pre prípad ak by ho niekto napadol s úmyslom okradnúť, alebo ublížiť.