Armáda a lode k sebe vždy patrili. Pôvodne slúžili len na presuny vojsk a ich bojovej techniky. Čím sa konštrukcie lodí stávali odolnejšími a zvyšovala sa nosnosť lode, o to väčšie možnosti tento faktor armáde prinášal. Súčasťou bojových lodí sa stali kanóny a delá, ktoré umožňovali dolet strely aj na 40 kilometrov do diaľky. To znamenalo, že armáda danej krajiny nemusela ani vystúpiť z paluby na súš. Stačilo sa pohodlne usadiť a pozorovať, ako delá z pohodlnej vzdialenosti ostreľujú svoj cieľ. Inak tomu nebolo ani počas druhej svetovej vojny, v ktorej plavby loďou zohrávali dôležitú úlohu.

Plavby loďou v znamení boja o Atlantik

Boj o Atlantik sa stal najväčšou a najvýznamnejšou bitkou druhej svetovej vojny. Je tomu naozaj tak? Môžeme viesť dlhú polemiku, ale minimálne by sme sa s historikmi zhodli na tom, že z hľadiska námorných bitiek je tomu skutočne tak. Spojenci využívali vody Atlantiku na zásobovanie zbraňami, surovinami a vojakmi do Ruska a Anglicka, ktoré odolávali nacistickým nemeckým vojskám. Pre kompletizáciu dodávky bolo nutné zabezpečiť ich bezpečný priechod. Pokiaľ by sa neustále darilo Nemcom narúšať dodávky, vojna by sa mohla vyvíjať úplne inak. Tieto vojenské plavby loďou čelili nielen nepriateľom.

Atlantik otestoval konštrukcie armádnych lodí

Spojenci aj Os museli bojovať s nepriazňou a krutými podmienkami, ktoré more dokázalo obom stranám pripraviť. Lode boli vybavené aj novými technickými výdobytkami, ako bol radar, šnorchel, ponorkový zameriavač či sonar. Vďaka tomu mohla jedna či druhá strana získať výhodu nad nepriateľom. Nemenej dôležitými faktormi boli stratégie a taktické postupy, ktoré mali na starosti námorní generáli. Čo však rozhodlo o víťazoch a porazených? Takzvaná tajná vojna. Obe strany sa snažili rozlúsknuť šifry a kódy, ktoré si zasielali obe strany. Súčasťou tajných kódov boli informácie o trasách a časoch, kedy majú lode absolvovať svoje plavby. To sa podarilo po rozlúštení nemeckej Enigmy, vďaka ktorej sa spojenci dostali na koňa a ostatný priebeh vojny už nepustili zo svojich rúk.