O tom, ako hornina zeolit môže pomôcť dokonca aj pri jadrových katastrofách, sme už na našom blogu jeden článok napísali. Hoci (paradoxne) v médiách a všeobecne medzi verejnosťou nie je zeolit príliš známy, využívanie jeho jedinečných vlastností nie je vo svete vôbec žiadnou novinkou.
Zeolit už aj pri Černobyle či Three Mile Island
Svoje najväčšie využitie v oblasti jadrových katastrof našiel zeolit už pri výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyle (v roku 1986), či dokonca známe je aj jeho použitie ešte skôr pri jadrovej katastrofe na Three Mile Island (v roku 1979). Bez jeho „pomoci“ sa neskôr nezaobišla ani zatiaľ najaktuálnejšia jadrová katastrofa spred troch rokov – výbuch jadrovej elektrárne v Japonsku (2011). My sme však objavili ešte viac zaujímavých informácií o tom, ako bol zeolit využívaný konkrétne v tomto poslednom prípade a získané informácie vám ponúkame aj v našom dnešnom blogu.
Prečo práve zeolit?
Unikátnou vlastnosťou zeolitu je totižto to, že dokáže adsorbovať nebezpečné rádioaktívne žiarenie a dokáže ho „udržať v sebe“ až pokiaľ sa samotná hornina nezohreje na 5 000 °C (vtedy dochádza k uvoľňovaniu), čo je v bežných podmienkach nemožné. Aby sme boli presnejší, ide hlavne o adsorbovanie nebezpečných látok cézium 134 a cézium 137. Nuž a práve vďaka tejto jeho schopnosti bol zeolit pri jadrovej katastrofe vo Fukushime používaný hneď viacerými spôsobmi.
Ako to prebiehalo?
Najväčšie ohrozenie, ktoré pri tomto spomínanom výbuchu jadrových reaktorov hrozilo, bol únik rádioaktívnych látok priamo do Tichého oceána, čo by malo následky v celosvetovom meradle. Preto prvá fáza zabezpečenia pred únikom rádioaktívnych látok do mora spočívala v umiestňovaní vriec s pieskom a zeolitom do blízkosti miesta, odkiaľ vytekala odpadová voda priamo z elektrárne. Druhá fáza prebiehala za pomoci letectva, kedy bolo do vôd Tichého oceána „vyhádzaných“ niekoľko ton horniny zeolit.
Ďalšie využitia zeolitu po úniku radiácie
Menej známe bolo aj využitie zeolitu pre následnú dekontamináciu okolitej pôdy či to, že zeolit bol zapracovávaný aj do určitých jedál, ktoré boli následne podávané ľuďom, aby sa u nich znížili dôsledky radiácie na čo najmenšiu možnú mieru.